Na čo si treba dávať pozor pri pracovných úrazoch?

napísal Martin Horváth

Na čo si treba dávať pozor pri pracovných úrazoch?

Pracovné úrazy sú u nás momentálne často rozoberanou témou, nakoľko na Slovensku pribúdajú nové závody a tie sa nezaobídu bez pracovníkov. No pri takejto práci je tu však vždy nejaké riziko! Zabezpečujú zamestnávatelia dostatočne spôsobilé podmienky pre bezpečnú prácu svojich zamestnancov? Neraz sa už potvrdilo, že aj zamestnávateľ dokáže pochybiť a vytvorené podmienky nie sú takmer nikdy stopercentné. Práve preto by sa mal chrániť aj samotný zamestnanec, aby ho náhodný úraz nedostal do finančných, či dokonca existenčných problémov. Náhodný nečakaný úraz totiž dokáže mať obrovský dopad okrem iného aj pre rodinu zamestnanca.

Čo je pracovný úraz?

Čo si pod pojmom „pracovný úraz“  máme predstaviť? Pracovný úraz je poškodenie zdravia, alebo smrť spôsobená pri výkone povolania. Postihnutou osobou musí byť v takomto prípade osoba v pracovnom pomere a udalosť musí nastať nezávisle od vôle poškodeného. Niektoré povolania však prinášajú vyššiu mieru rizika (stavebný robotník, zvárač), čo však neznamená, že napríklad takej geodetke alebo krupiérovi v herni sa nemôže nič stať. Pracovník so statusom „živnostník“ však do tejto kategórie nepatrí, no o to viac potrebuje svoje samostatné poistenie.

Kto nesie zodpovednosť pri pracovnom úraze?

Kto je zodpovedný ak pracovník utrpí pracovný úraz, zamestnanec či zamestnávateľ? Boli splnené všetky predpisy pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci? Použil zamestnanec všetky povinné ochranné pomôcky? Prešiel všetkými školeniami, kontrolami či potrebnými certifikátmi a to v predpísaných termínoch? Vyšetruje to polícia alebo Inšpektorát práce? Aká je pokuta pre firmy? Ak pracovník nedodržal pravidlá bezpečnosti pri práci a úraz si zavinil sám,  môžu ho vyhodiť? Tieto všetky otázky začnú byť dôležité až keď sa pracovný úraz stane. A odpovede na ne sú mimoriadne dôležité nielen pre kontrolné orgány, ale hlavne pre zamestnanca a zamestnávateľa.

V mnohých prípadoch sa vo firme začnú zaoberať otázkami pracovných úrazov až vtedy, keď sa nešťastie stane. Na základe otázok sa následne definuje miera zavinenia. Ak pochybil zamestnávateľ, Inšpektorát práce mu môže vyrubiť pokutu podľa Zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, ktorá sa pohybuje od 300 – 33 000 eur, v prípade smrteľného pracovného úrazu, alebo ťažkej ujmy na zdraví najmenej 33 000 eur, celková výška pokuty však môže byť až do 100 000 eur. Sociálna poisťovňa následne odškodňuje zamestnanca podľa ujmy na zdraví vo forme jednorazového odškodnenia a úrazových dávok.

V tých najťažších prípadoch, pri ktorých zamestnanci utrpia veľmi ťažké úrazy, alebo dokonca zomrú, sa od zamestnávateľa očakáva prejavenie určitej solidarity a zamestnanca alebo rodinu aspoň čiastočne odškodní jednorazovou sumou peňazí či príspevkom na pohreb a i. V prípadoch, keď si je zamestnávateľ plne vedomý svojho pochybenia či zlyhania, v dôsledku ktorého sa pracovný úraz stal, je ochota takéhoto zamestnávateľa dohodnúť sa na individuálnom odškodnení o to väčšia. Inak totiž celkom reálne riskuje občiansko-súdne konanie zamestnanca, príp. jeho rodiny proti zamestnávateľovi. Pokiaľ ale na takúto situáciu zamestnávateľ myslel už skôr, uzavrel pre svojich zamestnancov skupinové úrazové poistenie, ktoré tieto situácie pokrýva a dáva tak zamestnávateľovi dostatočné možnosti ako sa čestne postaví k takejto udalosti.

Pracovný úraz a rodina

Samotný pracovný úraz zamestnanca má okrem iného značný finančný dopad najmä na rozpočet rodiny. Ak zamestnanec po pracovnom úraze zostane práceneschopný, prvých 10 dní práceneschopnosti (PN) mu vypláca zamestnávateľ. Po 10 dňoch vstupuje do situácie zamestnanca po pracovnom úraze Sociálna poisťovňa. Pre rodinný rozpočet toto všetko znamená zníženie príjmu na približne polovicu hrubej mzdy. Práve z tohto dôvodu by sa mal poistením chrániť aj samotný zamestnanec zvlášť, čím si dokáže zabezpečiť svoj ušlý príjem počas tohto nepriaznivého obdobia.

Najvýhodnejším prostriedkom, akým sa môže chrániť zamestnanec, ak pracovný úraz nastane, je komerčné poistenie, aj keď iba na dobu, počas ktorej vykonáva rizikovejšiu prácu, napr. sezónni zamestnanci/stavbári.

Model základného úrazového poistenia napr. pre robotníka pracujúceho v ľahkom priemysle sa pohybuje v priateľských cenách približne od 15 - 17 eur mesačne. Model rozšíreného úrazového poistenia pri výkone rizikovejšieho povolania - napr. stavebný robotník sa pohybuje okolo 20 - 25 eur mesačne. Celková cena vždy závisí od výberu a kombinácie produktov poistenia.

Ako byť chránený pri zníženom príjme počas PN?

V dnešnej dobe existujú rôzne spôsoby a kombinácie poistení, ktoré vám dokážu nahradiť ušlú mzdu v  dôsledku pracovného úrazu. Napr. cena poistenia práceneschopnosti sa pohybuje rádovo do 10 eur mesačne (v závislosti od pracovného zaradenia, výšky príjmu a iných vstupných parametrov). Záleží iba na vás, akú kombináciu si zvolíte. Takéto poistenie si môže pre seba a svoju rodinu dovoliť naozaj každý.

Čo v prípade dlhodobej PN, invalidity či úmrtia?

Práceneschopnosť sa dá poistiť až na trvanie 365 dní, no len málo ľudí ju vo svojich zmluvách má poistenú. Poistenie nahrádza ušlý príjem (pokles na príjme) za trvanie práceneschopnosti. Invaliditu, resp. trvalé následky úrazu sa dajú poistiť ďalšími pripoisteniami. Sú to relatívne lacné poistenie a nemalo by sa na ne zabúdať. Ak nastane v rodine úmrtie živiteľa, manželka dostáva vdovský dôchodok (60% z invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zosnulý). Príjem tohto človeka to však nenahradí ani zďaleka, no šeky a splátky hypotéky treba platiť ďalej. Aj takáto fatálna udalosť sa dá riešiť životným, alebo rizikovým poistením.

Živnostníci pozor!

Čo sa týka pracovných úrazov, ktoré utrpí pracovník so statusom „živnostník“, čakajú ho naozaj ťažké časy. Zamestnávateľ totiž nenesie žiadnu zodpovednosť pri takomto pracovnom úraze s výnimkou napr. zapožičaných strojov či lešení na stavbách. Práve pre to by aj živnostník nemal zanedbať a podceniť možné pracovné úrazy a porozmýšľať tak nad vlastným komerčným poistením. Nehovoriac o tom, že asi 80% všetkých živnostníkov si odvádza do zdravotnej a sociálnej poisťovne minimálne odvody a preto môžu očakávať len minimálne náhradu od štátu v podobe PN alebo invalidného dôchodku.

Ako sa môže chrániť samotný zamestnanec?

V prvom rade by zamestnanec mal za každých okolností dodržiavať všetky bezpečnostné predpisy, ktoré si daná práca vyžaduje. Tiež by mal pri výbere svojho povolania dbať o to, aby  jeho zamestnávateľ bol dostatočne zodpovedným a starostlivým voči svojim zamestnancom. Niektorí zodpovední zamestnávatelia to však riešia za zamestnancov spomínaným skupinovým poistením všetkých svojich zamestnancov.

Zodpovedný zamestnávateľ ponúkne svojim zamestnancom niečo naviac

Ak sa zamestnávateľ rozhodne pre svojich zamestnancov zabezpečiť poistenie, je to pre neho obrovskou devízou aj na pracovnom trhu. Dokazuje tým svoju lojálnosť a zodpovednosť voči svojím zamestnancom a upevňuje si postavenie voči konkurencii aj na pracovnom trhu. Všímajte si v pracovných ponukách firiem, či vo svojich zamestnaneckých benefitoch ponúkajú aj poistenie zamestnancov.

Dúfam že vás článok zaujal, ak sa chcete niečo opýtať, alebo mi len nechať správu, napíšte mi...

Ísť späť