Celá pravda o bankovej dani

napísal Martin Horváth

V predchádzajúcom článku Čo vám politici o ochrane vkladov v bankach nepovedali som prepočítal, akými prostriedkami disponuje Fond ochrany vkladov vzhľadom k výške chránených vkladov v bankách. Ale je tu ešte jedna perlička, o ktorej pravdepodobne tiež neviete.

V roku 2011 vyšli politici v rámci konsolidácii verejných financií s myšlienkou bankového odvodu, ktorý všetci dodnes volajú (správne) bankovou daňou. Banková daň bola vtedy schválená konsenzom opozície aj koalície, lebo „zlé“ banky nemajú radi ani voliči pravice, nieto ešte voliči ľavice. Vtedajšia koalícia (pravica) navrhovala najskôr 0,2 % z firemných vkladov v bankách, ale opozícia (ľavica) chcela odvod až 0,7 %.

A tak banky od roku 2012 odvádzali (kompromisných) 0,4 % z firemných vkladov v bankách. Hneď po prevzatí vlády ľavicou, zvýšila táto odvod tak, že doň zahrnula aj vklady občanov a tak sa celková odvedená suma zhruba zdvojnásobila. Za roky 2012, 2013 a 2014 zaplatili banky na bankovom odvode viac, ako na daniach. Po vybratí celkovo viac ako 500 000 000 € na bankovej dani ohlásila vláda zníženie sadzby na 0,2 % od roku 2015.

Čo však nebolo až tak medializované je, že banky popri rokovaní s vládou o bankovej dani vyrokovali úľavu na odvodoch do FOV. Pokiaľ do roku 2012 odvádzali banky poslušne do fondu 0,2 % z chránených vkladov ročne, tak už za druhý polrok 2012 nemuseli platiť do fondu vôbec a to z dôvodu zavedenia bankovej dane.

Celý rok 2013 neplatili banky do FOV ani cent a za rok 2014 zaplatili 1. polrok riadne (0,2 %) a 2. polrok len symbolicky (0,04 %, teda 1/5 pôvodnej výšky). Celkový výpadok príjmov do fondu za toto obdobie bol cca 106 000 000 €.

A teraz si povedzme, prečo tento „kšeft“ vôbec vznikol?

Odvody bánk, či už do Fondu ochrany vkladov, alebo do bankového odvodu, sú pre banky vyhodené peniaze, ktoré sa bankám už nikdy nevrátia a banky z nich nič nemajú. Čistá strata. Ale pre štát je to inak. Pokiaľ príjem FOV štátne financie vôbec neovplyvní (Fond nie je štátnym fondom a nie je financovaný zo štátneho rozpočtu), tak bankový odvod je priamym príjmom štátu a štát si ním pekne znižuje deficit v rozpočte. Takže summa-sumárum:

Bankári vyhandlovali v roku 2012 s vládou, že jej pomôžu znižovať deficit verejných financií (bankovým odvodom), ak vláda na oplátku odpustí bankám odvody do Fondu ochrany vkladov. Na klientoch bánk predsa nikomu nezáleží.

To znamená, že sa vláda, aj banky vykašľali na drobných klientov bánk a bezpečnosť ich vkladov. Peniaze, ktoré mali v budúcnosti pokryť vyplatenie vkladov niektorej skrachovanej banky, skončili v... no napíšem to jemne, v niektorom sociálnom balíčku. 

Aká je teda pravda o ochrane našich vkladov?

Realita je taká, že na 100 našich € v prípadne skrachovanej banke, má Fond ochrany vkladov pre nás pripravených 65 centov. Tak si prepočítajte, koľko by ste v prípade krachu Vašej banky dostali.

Aj tí politici, ktorí pravidelne vystupujú proti „nenažratým“ bankám a stavajú sa do role bojovníkov proti ich „nezaslúženým“ ziskom, ak potrebujú ich spoluprácu a ich peniaze, dohodnú sa s bankami a ustúpia im vo veciach, ktoré vyhovujú obom stranám.

No a prečo ste sa o tomto všetkom nedozvedeli? Lebo politici si potrebujú nahnať preferencie voličov a banky zase zachrániť aspoň väčšiu časť ziskov, takže sú schopní sa dohodnúť tak, aby sa o tom ani voliči, ani klienti pokiaľ možno nedozvedeli, resp. dozvedeli len tú pekne znejúcu polovicu pravdy (že Vaše vklady v bankách sú chránené štátom). 

Dufam ze vas clanok zaujal, ak sa chcete nieco opytat, alebo mi len nechat spravu, napiste mi...

Ísť späť